Najčastejšie opakovaná veta po zápase s Lužnou: Ideme hore!

Pred sobotným zápasom sme s Dunajskou Lužnou naposledy prehrali 7:0. Strih o ani nie dva mesiace neskôr a my máme šance už v úvodných minútach, medzi inými Anežkina mega strela takmer z polovice ihriska, ktorej do gólu chýbalo pár centimetrov. Podobnú šancu mala aj Silvia v druhom polčase, po netrafení do brány sa s ňou kolegiálne zrútilo na zem (aj emocionálne) niekoľko ďalších hráčok.

Okrem toho nastali aj iné útoky na polovici súperiek. Občas však nemáme šance, ale máme šťastie. Ale tentokrát boli šance, ale nebolo šťastie.

Zápas nakoniec skončil 0:3, čo je na jednej strane povzbudivý výsledok, na ktorom vidno progres, na druhej strane vieme, že to mohlo byť aj lepšie.

Zápas sme symbolicky odohrali v čiernych dresoch a dúhová vlajka, ktorá dresy zvyčajne zdobí, mala tentokrát niekoľkometrové rozmery a dopĺňala ju minúta ticha pred zápasom. Napriek nesmierne smutnému týždňu sme mohli aspoň na 90 minút myslieť len na futbal.

Ďakujeme fanúšikom na tribúne za fandenie a bubnovanie, aj plnému počtu náhradníčok, ktoré mrzli na lavičke, a v neposlednom rade Kike Ďube, ktorá sa opäť postavila do brány.

Ako padlo po zápase niekoľkokrát po vymenovaní všetkých chýb a nenaplnených šancí: Nevadí, ideme hore.

Tak poďme!