Ľahko sa ťažko prehráva

KFC Komárno – FK Kozmos ženstvo 16:1

Môže sa zdať, že by sme už mali byt zvyknuté. Ba, dokonca aj imúnne voči našim výsledkom. Opak je však pravdou. Vždy to bolí… a možno aj viac ako tie dostúpane prsty na nohách, dokopane píšťaly, pozvŕtane členky ci obité hlavy a rebrá.

Prvé kroky začínajú vždy pádmi. Podstatné je neležať v tom blate dlho a snažiť sa robiť malé krôčiky správne. Poctivo pokrývať hráčky. Nedovoľovať súperkám jednoducho rozohrávať. Napádať a kryť jedna druhú. Nastavovať vlastne telá do striel. Nebáť sa komunikovať. Alebo dovoliť si zobrať súperkám loptu a dať gól.

Hodina matematiky v Komárne

Už v druhej minúte sme prehrávali 2:0. Pocit to je ešte horší ako sa to číta. Futbal sa hra 90 minút, asi väčšina z nás si v ten moment urobila rôzne scenáre a prepočty definitívneho výsledku.

Komárno malo v nedeľu za cieľ vyhrať. Naším cieľom bolo hrať lepšie ako minulý víkend. A možno pri skóre 16:1 človek takto pri čítaní ten pocit nemá, ale na ihrisku to bolo cítiť.

Naše ženstvo je silné. Lebo toľko prehry málokto ustojí. A potom všetkom si málokto v sebe nájde silu a chuť obuť tie kopačky a skúšať znova. A znova.

Dôkazom toho je aj gól nasej Lucie Chmeľovej pri skóre 10:0, nezložila hlavu medzi ramená a aspoň trochu odmenila obetavosť všetkých hráčok a pozdvihla ducha hry, že to všetko má zmysel.

Ideme ďalej.